Iba zbytočne zatneme sekeru v štátnom rozpočte a pomôžeme obchodným reťazcom.
Inflácia naberá na obrátkach a zdražovanie potravín robí vrásky na čele väčšine z nás. Čo je ešte horšie, týka sa to najmä základných potravín – obilnín, mlieka a syrov, olejov a tukov i mäsa. Z médií sa na nás valia správy o znižovaní dane v susedných krajinách. Nákupná turistika prekvitá a ľudia míňajú peniaze v zahraničí.
Aj preto je namieste debata čo s tým. Žiaľ, niektorí politici zase raz siahajú k tomu najjednoduchšiemu nápadu – k zníženiu daní. Všetko má zatiahnuť štát. Aj keď to znie mimoriadne lákavo, mali by sme byť k sebe úprimní a priznať, že takto problém nevyriešime.
Skúsenosť máme. Nižšia daň v minulosti nefungovala
Nižšia daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny bola zavedená v minulosti už dva krát a prečo je s čím porovnávať. V roku 2016 bola znížená sadzba DPH z 20 na 10 % na základné potraviny a v roku 2020 bol zoznam rozšírený o ďalšie položky.
Vráťme sa do roku 2016. Spočiatku to vyzeralo fantasticky. Celkovo ceny potravín klesli o takmer 20 percent. Znižovanie cien nastalo aj u piatich kľúčových položiek ako je mlieko, maslo, čerstvý chlieb, bravčové mäso, hydina a mäso z hydiny. Pamätáte sa? Aby sa na nižšej DPH „nenabaľovali“ obchodníci, údaje o cenách výrobkov zbierali dôchodcovia a zástupcovia spotrebiteľov.
A potom prišlo vytriezvenie.
Po ukončení štátnych kontrol dosiahli ceny pôvodnú úroveň. A opätovne začali rásť. Dôvod? Výška DPH na potraviny totiž ani zďaleka nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje konečnú cenu pre spotrebiteľa. Vplývajú na to ceny surovín a energií, mzdy a odvody, dotácie, výkyvy počasia, či konkurencia. Je tu však ešte jedna silná partia hráčov, ktorá doslova uplatňuje právo veta. Obchodné reťazce. Práve tie zohrávajú v cenotvorbe najdôležitejšiu úlohu.
Tak napríklad. Mliekari v roku 2021 zvýšili reťazcom ceny v priemere o 4 až 5 %. Čo však spravili reťazce? Ceny pre zákazníkov zvýšili až o 15 %. Obdobná situácia nastala aj u pekárov. Pekári z dôvodu zvyšujúcich sa vstupných nákladových položiek požadovali zvýšenie cien od reťazcov o 15 %. Obchodné siete však zvýšili pultové ceny o bezmála 40 percent!
Suma sumárum, znížená sadzba DPH na potraviny v minulosti pomohla stlačiť ceny nadol iba dočasne. Neskôr ceny opäť rástli. Na úkor dodávateľov a v prospech obchodníkov. Veď to poznáte, obchodníci si vždy nájdu výhovorky, prečo musia zdražovať. Dokázať sa to v podstate nedá, pretože cenotvorba potravín je ukrytá pod rúškom obchodného tajomstva v spleti miliónov účtovníckych položiek. A to aj napriek tomu, že o férové rozdelenie marže sa snaží aj Európska komisia od roku 2018. Márne.
Sekera v štátnom rozpočte
Ak chceme viesť poctivú debatu, mali by sme pracovať s údajmi. Tie ale nemáme. Merať dopad zníženej DPH na vybrané druhy potravín je preto fakticky nemožné – tak smerom k spotrebiteľovi, ako aj smerom k výrobcom. Jedinou merateľnou veličinou je objem peňazí, o ktorý sa znížil v roku 2016 príjem do štátnej pokladne. Strata 70 miliónov eur.
Návrh, ktorý leží na stole dnes, by podľa odhadov Ministerstva financií zaťal v štátnom rozpočte sekeru vo výške od 150 do 200 miliónov! Dalo by sa vymenovať množstvo nápadov ako tieto peniaze dajú minúť v agrosektore efektívnejšie – od podpory domácich producentov, cez riešenie problémov so suchom, až po investície do technológií.
Rekordné zisky obchodných reťazcov
Pandémia zrazila na kolená obrovské množstvo firiem. Poľnohospodárov a potravinárov nevynímajúc. To však neplatí o obchodných reťazcoch. Tým sa darilo nadpriemerne. V pandemickom roku 2020 narástli tržby spoločnosti LIDL o 10 percent na rekordných 1,5 mld. eur. Reťazec vykázal zisk 126 mil. eur a prebojoval sa tak na prvé miesto. Druhé skončilo Tesco s tržbami bezmála 1,4 mld. eur a ziskom 49 mil. Tretí bol Kaufland s tržbami takmer 1,3 mld. eur a ziskom 65 miliónov.
O tom, že obchodné reťazce netreli počas koronakrízy zrovna núdzu, svedčia aj rekordné výdavky do reklamy. Najväčšími zadávateľmi reklamy na Slovensku v roku 2021 boli podľa spoločnosti Kantar reťazce Lidl (159 miliónov eur) a Kaufland (104 miliónov).
Reklama oboch zmienených firiem na vás číha doslova na každom rohu – v televízii, na bilboardoch, v schránkach, na internete i na sociálnych sieťach. Vždy si však kladiem otázku, či by sme zmienených štvrť miliardy eur nevedeli investovať aj do niečoho zmysluplnejšieho ako do otravnej reklamy v štýle pesničky Macarena. Ale o tom inokedy.
Pomáhajme tým, čo to potrebujú
Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou: nižšia DPH v konečnom dôsledku spotrebiteľské ceny nezníži. Iba pomôže obchodným reťazcom, ktoré majú už beztak veľmi slušné hospodárske výsledky. Nevidím preto dôvod, aby štát uprostred hospodárskej krízy minul 150 až 200 miliónov eur v prospech obchodníkov, ktorí to naozaj nepotrebujú. Dosť, že vláda odpustila 150 miliónov na bankovom odvode. Aj vďaka tomu banky dosiahli v roku 2021 zisk vo výške 700 miliónov eur.
Ak chceme naozaj zmysluplne investovať prostriedky do agropotravinárskeho sektora, pomôžme radšej prvovýrobcom a spracovateľom. Tí sa totiž boria s nízkou konkurencieschopnosťou voči okolitým krajinám aj voči spotrebiteľom. Hoci máme úrodnú pôdu i dobré klimatické podmienky, ide ma poraziť, keď na pulte vidím papriku z Maroka či paradajky zo Španielska. Akoby sme ich nevedeli dopestovať u nás, na južnom Slovensku. O chuti bez chuti nehovoriac.
Úplne iná situácia je ale v gastrosektore. Znížená DPH by mohla pomôcť konkrétnemu hotelu či reštaurácii. Je preto škoda, že návrh, ktorý schválil Pôdohospodársky výbor parlamentu, mieša hrušky s jablkami. Táto téma by si však zaslúžila osobitnú diskusiu.
Ja viem, že sa ťažko namieta proti nižšej DPH, ak sa okolité krajiny doslova predbiehajú v jej znižovaní. Majme však na pamäti, že znížiť daň je to najjednoduchšie. Potom však príde účet a budeme ho musieť zaplatiť zo spoločnej kasy.
