Mal to byť projekt, ktorý pomôže doprave. V skutočnosti hrozí obrovská blamáž.
Dlhé roky automobilová verejnosť čakala na výstavbu obchvatu hlavného mesta. Mal by odkloniť tranzitnú dopravu z preplnených ciest, ale tiež zjednodušiť prístup do mesta ľuďom z južných okresov. Vláda v roku 2015 schválila Návrh projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). Koncesionár by mal naprojektovať, postaviť, financovať a 30 rokov prevádzkovať spolu vyše 59 kilometrov úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.
Osobne si myslím, že diaľničný obchvat doprave v Bratislave nepomôže. Písal som o tom dávnejšie vo svojom článku Zabudnime na obchvat, postavme v Bratislave metro. To však teraz rozoberať nebudem. Chcem sa venovať problémom, ktoré stavbu od samotného začiatku sprevádzajú.
Veľké meškanie
Rok 2020 bol pôvodne zmluvným termínom pre celý obchvat. Dnes už je jasné, že tento cieľ je absolútne nereálny. Meškanie sa počíta v mesiacoch, dokonca až v rokoch.
Mizerné podmienky pre stavebné firmy
Dôvodom spomínaného meškania výstavby mali byť najmä problémy s hľadaním subdodávateľov. Konzorcium pod vedením španielskej spoločnosti Cintra Infraestructuras Internacional ponúklo našim firmám také mizerné podmienky, že sa do spolupráce nikomu nechcelo. Veľké firmy dokonca začali nahlas rozprávať o tom, ako sa so Španielmi nevedia dohodnúť na subdodávkach. Je to veľká škoda pre slovenské stavebníctvo po ekonomickej aj odbornej stránke. Jednu z najväčších dopravných stavieb na Slovensku teda stavajú zahraničné firmy, ktoré s veľkými ťažkosťami lanária treťotriednych dodávateľov.
Kontaminovaný stavebný materiál
Ešte v minulom roku prenikli na verejnosť informácie o tom, že na výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 využíva zhotoviteľ ako podklad kontaminovanú zeminu. Ak by sa podozrenie potvrdilo, v ohrození je aj pitná voda na Žitnom ostrove. Podozrenia začalo preverovať Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave.
Nelegálna ťažba štrku
V polovici novembra minulého roka aktivisti z občianskeho združenia Triblavina podali pre ťažbu štrkopieskov v piatich zemníkoch v katastroch obcí Tomášov a Most pri Bratislave trestné oznámenie na polícii v Senci. Ťažba, ktorá prebieha pre výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, sa totiž podľa nich realizuje bez právoplatných povolení štátnych orgánov.
Šetrenie na úkor kvality
Mestský poslanec a dnešný starosta Jaroviec Jozef Uhler v máji minulého roka upozornil, že projekt obchvatu Bratislavy prechádza počas realizácie zmenami na úkor kvality. Podľa neho 400-metrový úsek v katastri ich mestskej časti, ktorý mal pôvodne stáť na pylónoch, počíta s betónovými múrmi. „Ak sa to stane, nebude to len estetický problém. Dopad to bude mať aj na pohyb zvierat a do Jaroviec už nebude môcť viesť cyklochodník, ktorý mal ísť práve popod diaľnicu,“ tvrdí Uhler.
Kto si po sebe uprace?
Je jasné, že žiadna veľká stavba sa nezaobíde bez obmedzení pre cestujúcu verejnosť. To ale neznamená, že výstavba má zbytočne komplikovať život dotknutých obcí. V Ivanke pri Dunaji vznikla petícia nahnevaných vodičov v súvislosti s výstavbou D4R7 na Seneckej ceste. Vodiči tvrdia, že „staviteľ cestu od nákladných vozidiel prevážajúcich štrk či zeminu nečistí a onedlho sa z asfaltovej cesty stane poľná“.
Policajná razia!
Vo štvrtok 28. marca 2019 sa začala policajná razia, pri ktorej mal byť zadržaný Michal Grebeči, konateľ firmy NDD. Dôvodom je podozrenie, že pod obchvat sa vozí zemina kontaminovaná nebezpečnými látkami. Podľa informácií TV Markíza mali pri raziách zadržať viacero ľudí, medzi inými aj šéfov firiem pôsobiacich v odpadovom hospodárstve. Polícia údajne zasahovala aj v dome zástupcu španielskeho konzorcia, ktoré stavbu nultého obchvatu realizuje. Michala Grebečiho vlani v októbri už polícia zadržala a vypočúvala, neskôr ho pustili. Aj tieto informácie potvrdzujú, že ide o problém staršieho dáta, ktorý mohlo španielske konzorcium pri troche vôle dávno vyriešiť.
Namiesto dobrého pocitu
Ako som spomínal na začiatku, mal to byť projekt, ktorý významne pomôže doprave v hlavnom meste. Výstavbu ale sprevádza také množstvo pochybností, že pomaly možno hovoriť o blamáži. Podľa mňa spoločným menovateľom je nízka cena, kvôli ktorej španielske konzorcium šetrí kde sa len dá. Na materiáli, na ľuďoch, na kvalite. Čo je najhoršie, zhotoviteľ sa nezdráha ohroziť životné prostredie a dokonca aj bezpečnosť celej stavby. Namiesto etablovaných firiem vsadil zhotoviteľ na pochybných dodávateľov, ktorí sú buď neschopní, alebo schopní všetkého.
Rád by som pripomenul zhotoviteľovi, že toto nie je cesta III. triedy niekde v Uruguaji, kadiaľ budú chodiť lokálni pastieri a možno pár áut denne, ale diaľničný obchvat hlavného mesta členskej krajiny Európskej únie v 21. storočí.